...o žalúziách
Účinnosť vonkajších žalúzií
Posúdenie vplyvu okenných žalúzií na veľkosť tepelného zisku oknami
Do vnútorných priestorov prichádzajú v letnom období tepelné zisky, ktoré podľa ich pôvodu delíme do dvoch skupín :
1. tepelné zisky od vnútorných zdrojov tepla
2. tepelné zisky z vonkajšieho prostredia
A - VONKAJŠIE ŽALÚZIE - LAMELY 45° SVETLÉ
B - DVOJITÉ SKLO
C - SLNEČNÉ ŽIARENIE
D - ODRAZ
Zdroje tepla produkujú tepelnú energiu, spôsobujúcu priame zvýšenie teploty vzduchu formou tepelnej záťaže citeľným teplom. Ľudia, niektoré výrobné procesy a vzduch produkujú alebo obsahujú vodné pary (vlhkosť), ktoré viažu časť tepla, čím vytvárajú tepelnú záťaž viazaným teplom.
K vnútorným zdrojom tepla patrí produkcia tepla ľudí, svietidiel, strojov, prestup tepla zo susedných miestností, prípadne tepelné zisky do výrobnej technológie.
Tepelné zisky z vonkajšieho prostredia tvoria tepelné toky, prichádzajúce vplyvom prestupu slnečnej radiácie cez konštrukcie stien, stropov, zasklené plochy okien, dverí a pôsobením infiltrácie vonkajšieho vzduchu.
Tepelné zisky
Tepelné zisky z vonkajšieho prostredia, predovšetkým tepelné zisky od oslnenia majú rozhodujúci vplyv na tepelnú záťaž budov – vplyv týchto ziskov vzrastá s veľkosťou presklených plôch objektu. Okná, ich prevedenie, orientácia na svetové strany a tienenie majú podstatný vplyv na tepelnú pohodu v objekte. Týmto častiam stavby je teda potrebné venovať mimoriadnu pozornosť.
Tepelný tok oknami má dve zložky – prestup tepla konvenciou a prestup tepla slnečnou radiáciou. Prestup tepla konvenciou, ktorého veľkosť závisí na ploche okien a súčiniteli prestupu tepla (čím je kvalitnejšie zasklenie okna, tým je súčiniteľ nižší) má pri oslnení len malý význam. Podstatnú časť tepelného toku oknami teda tvorí prestup tepla slnečnou radiáciou, ktorého hodnota závisí predovšetkým na veľkosti oslneného povrchu okna a na hodnote tieniaceho súčiniteľa „s". Tieniaci súčiniteľ vyjadruje, aká časť radiácie prechádza sledovaným oknom v porovnaní so štandardným oknom s jednoduchým sklom. Veľkosť tieniaceho súčiniteľa „s" závisí na druhu používaného presklenia a druhu použitého tieniaceho prostriedku. Pri kombinácii niekoľkých spôsobov tienenia sa získava hodnota tieniaceho súčiniteľa „s" vynásobením hodnôt čiastkových, tj.
s = s1 x s2 x ..... x sn
Nasledujúca tabuľka uvádza hodnoty tieniacich súčiniteľov pre rôzne zasklenia |
|||||
Druh zasklenia |
s |
Tieniace prostriedky |
s |
|
|
jednoduché sklo | 1 | vnútorné žalúzie | 0,56 | ||
dvojité sklo | 0,9 | lamely 45º, svetlé | |||
jednoduché determálne sklo | 0,7 | vnútorné žalúzie | 0,65 | ||
vonkajšie determálne | 0,6 | lamely 45º, strednej farby | |||
vnútorné obyčajné | vnútorné žalúzie | 0,75 | |||
reflexné sklo jednoduché, | 0,7 | lamely 45º, tmavé | |||
priemerná akosť | vonkajšie žalúzie | 0,15 | |||
reflexívne sklo dvojité, | 0,24 | lamely 45º, svetlé | |||
špičkové výrobky | vonkajšie žalúzie, lamely 45º | 0,13 | |||
vonkajšie reflexívne sklo priemernej akosti, | 0,6 | von jasné, dnu tmavé | |||
vnútorné obyčajné | vonkajšie markízy, | 0,3 | |||
zdvojené reflexívne sklo, | 0,3 | medzipriestor vetraný | |||
dobrej akosti | medziokenné žalúzie, | 0,5 | |||
farebné nástreky svetlé | 0,8 | medzipriestor vetraný | |||
farebné nástreky stredn | 0,7 | reflexívne záclony svetlé, | 0,6 | ||
reflexívna fólia tmavá | 0,25 | vonkajšia reflexívna vrstva | |||
reflexívna fólia svetlá | 0,42 | závesy bavlna, umelé vlákna | 0,8 | ||
sklo s drôtenou vložkou | 0,8 | reflexívne záclony tmavé, | 0,7 | ||
vonkajšia reflexívna vrstva | |||||
Z vyššie uvedenej tabuľky vyplýva, že napríklad použitím vonkajších žalúzií svetlej farby dôjde k zníženiu prestupu tepla radiáciou o cca 85% v porovnaní s hodnotou prestupu tepla radiáciou rovnakým oknom bez tieniacich prostriedkov. Jednoznačné stanovenie hodnoty zníženia vnútornej teploty priestoru však nie je možné stanoviť výpočtom – túto hodnotu je možné zistiť iba meraním vnútornej teploty pred a po inštalácii tieniacich prostriedkov.
Použitá literatúra:
1. ČSN 73 0548 Výpočet tepelné zátěže klimatizovaných prostorů. Účinnost od 1986
2. J. Chyský, K. Hemzal a kol. : Technický průvodce, zväzok 31 – Větrání a klimatizace, Praha 1993